Uvalenie bezprecedentných sankcií západných štátov na Rusko za jeho
inváziu na Ukrajinu viedlo k najväčším zmenám v ruskej ekonomike od
obdobia rozpadu Sovietskeho zväzu v rokoch 1989 až 1991. Vtedy sa ruský
letecký sektor vydal cestou nákupu zahraničných lietadiel. Stroje od
zahraničných dodávateľov, najmä od Boeingu a Airbusu, sa na leteckej
preprave podieľajú až 95 %, súčasné sankcie však znamenajú, že nemajú
náhradné diely a tie nebudú mať ani v dohľadnom čase. Už v auguste
agentúra Reuters informovala, že ruské letecké spoločnosti, vrátane
národného prepravcu Aeroflot, rozoberajú niektoré lietadlá, aby mali
komponenty na zvyšné stroje.
Šéf Rostecu Sergej Čemezov, jeden z najbližších spolupracovníkov
prezidenta Vladimira Putina (v 80. rokoch minulého storočia s ním
pôsobil vo východnom Nemecku), však túto nepriaznivú situáciu považuje
za príležitosť na vybudovanie silného a sebestačného leteckého
priemyslu. "Zahraničné lietadlá už nebudú súčasťou našich spoločností,"
reagovala firma Rostec na otázky Reuters o súčasnej situácii a
budúcnosti leteckého priemyslu v Rusku. Vedenie Rostecu je presvedčené,
že tento proces je nezvratný a lietadlá od Airbusu a Boeingu sa do Ruska
už dovážať nebudú.
Podľa vládnych dokumentov by v období 2022 až 2030 mali ruské letecké
spoločnosti od domácich výrobcov získať celkovo 1036 dopravných
lietadiel. Ich súčasťou má byť 42 strojov Superjet-New, ďalej 270
lietadiel MS-21, ako aj 70 turbovrtuľových Il-114, 70 strojov Tu-214 so
stredným doletom či 12 širokotrupých lietadiel Il-96.
Analytici však o úspechu takýchto plánov pochybujú. "Výroba zhruba 1000 lietadiel do roku 2030 je prakticky nemožná,"
povedal analytik pre oblasť leteckého priemyslu Richard Aboulafia,
ktorý stojí na čele americkej poradenskej firmy AeroDynamic Advisory.
Dodal, že "už predtým, keď mali prístup k polovodičom a iným kľúčovým komponentom, mali čo robiť, aby vyrobili aspoň zopár lietadiel".